Meine Welt

V dnešný pekný deň som sa rozhodla, že by som mala niekam písať, aspoň nejaké tie hatlaniny z môjho , zatiaľ krátkeho života. Sestru s tým už nechcem zaťažovať, lebo mám aj tak pocit, že jej leziem na nervy a ona je doma len preto, že musí a nie že by chcela. Ale teraz o inom, lebo toto nemá byť o nej, ale o mne :)

Takže ešte som sa poriadne nepredstavila. Tak aspoň tak na okraj. Som tohtoročná maturantka :D Vyznie to asi smiešne, ja osobne si to stále nejak nepripúšťam, ale 11.3. príde ten osudný deň, keď prídem prvýkrát slušne oblečaná do školy, sadnem si do neznámej triedy s neznýmymi ľuď mi a budem sa tváriť píšuco, nech naberiem aspoň 33.33333% aby ma pripustili k ústnej skúške. Ja viem , teraz si možno vravíte : "Maturita je malina, to spraví každí, " ale ja úprimne sa hrozne moc bojím. Veď  zaručene ste sa aj vy všetci báli, aspoň dúfam. Ďalej by som mohla ešte napísať, že strašne moc sa túžim stať lekárkou, chcem pomáhať druhým ľuďom aj keby ma to malo stať život, chcem zmeniť tento nelogický a postupne upadajúci svet. Všetci mi vravia, že sama nič nezmením, ale čo keď to vravia aj Vám? Možno nás je už 20, ktorí sami nič nezmeníme, takže ja si myslím že šanca a myslim si, že dosť veľká. Ja viem, vyznieva to naivne, ale proste je to môj cieľ a zatiaľ všetko, čo som si ako cieľ položila som aj dodržala, len tento rok ma nejako opúšťa tá moja Zielstreibigkeit (cieľavedomosť). Ani neviem prečo, ale všetko sa nakopuje a ja naozaj niekedy nevidím východisko zo situácie, lenže vždy sa ho snažím nájisť, aj keď je nesprávne, no bojím sa, že ma časom omrzí, bezúspešné hľadanie.

Zasa pokročím o kúsok ďalej. Okrem školy hrám rada jednu PC hru. Teraz si možno poviete:" super puberťačka, ktorá si tu vylieva svoje srdiečko a ešte k tomu PC maniak, no to je mládež... " Ale na svoju obranu poviem, že to tak nie je :D Nehrám to často, to TO je Call of Duty :). Ešte k  tomu mi zakázali prístup na hru, za team kill, ono aby som to upresnila. V tejto hre hrávajú proti seba dva tými, je to hra z druhej svetovej vojny a samozrejme cez net, mojou úlohou je pomáhať týmu zabíjaním nepriateľov a ja som jedného pekného dňa rozhodla, že vrátim jednej osôbke, team kill. Lenže to som nemala robiť, lebo tam bol prítomný ujo admin, čo ja som samozrejme nevedela a team kill je považovný za porušenie pravidiel. Keby to bolo len raz, odpustia mi to, ale potom mi to vrátili a ja som to zasa vrátila, ešte sa tam zaplietol niekto tretí a jednoducho z toho bolo 15 "neúmyselných" team kill-ov :x a ujo amdin zakročil. Od 11.1 do 24.2 mám zakázaný prístup, akože na prevychovanie.

Ja asi ani už neviem čo ďalej na úvod, nejak ma opúšťa moja prehnaná iniciatíva. Snáď to bude tým, že sa mám ešte učiť do školy, na dnes sa lúčim  a ospravedlňujem sa za vzniknuté chyby, ale ja som musela niečo napísať, lebo mám aj tak pocit, že v tom uponáhlanom svete, plnom nechutenstva nemá nikto náladu a chuť počúvať moje prázdne slová, bez hlbšieho významu....Uznávam, že asi som toho moc nenapísala, ale je to úplne, ale úplne prvýkrat čo som sa takto rozhodla, dúfam,že správne a dúfam aj že to vydržím.

Bye Bye